Priebeh súdneho konania v sporných veciach

Ak sa vec nepodarí vyriešiť mimosúdnou cestou – teda dlžník po predžalbnej výzve neuhradí dlžnú sumu a v komunikácii navyše začne rozporovať nárok veriteľa – zvyčajne nasleduje súdna fáza vymáhania pohľadávky podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu – teda žaloby.

Podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu

V obchodných veciach najprv podáme návrh na upomínací súd v Banskej Bystrici. Súd vydá platobný rozkaz – rozhodnutie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zaplatiť dlžnú sumu.

Ak žalovaný nič nenamieta a nezareaguje, platobný rozkaz sa stane právoplatným a veriteľ môže podať návrh na exekúciu. Proces od podania žaloby po možnosť exekúcie trvá približne dva mesiace.

Podaný odpor = spor pokračuje

Ak žalovaný podá v stanovenej lehote odpor a zároveň uvedie svoje námietky, platobný rozkaz sa zruší.

V takom prípade súd vyzve žalobcu:

aby sa k odporu vyjadril (v lehote 15 dní) a
aby navrhol pokračovanie v konaní na vecne a miestne príslušnom súde (t. j. okresnom alebo mestskom súde podľa sídla žalovaného)

Ak si žalobca neželá pokračovanie v súdnom konaní, tak sa k odporu nevyjadrí a nenavrhne pokračovanie v súdnom konaní. V takom prípade súd konanie zastaví a ak bola protistrana zastúpená advokátom, uloží žalobcovi povinnosť zaplatiť trovy konania žalovanému za dva úkony právnej pomoci.

Rozdiel medzi spornými a nespornými vecami

Nesporné konanie:

žalovaný nepodá odpor proti platobnému rozkazu
nenariaďuje sa pojednávanie
po právoplatnosti platobného rozkazu je možné ihneď začať exekúciu

Sporné konanie:

žalovaný podá odpor, čím sa platobný rozkaz zruší
ak si žalobca želá pokračovanie v konaní, vec sa postúpi miestne príslušnému súdu na prejednanie
po postúpení veci sa spravidla nariadi minimálne jedno pojednávanie

Čo nasleduje po postúpení veci príslušnému súdu?

Po tom, čo upomínací súd postúpi vec miestne príslušnému okresnému (alebo mestskému) súdu, má súd k dispozícii tieto podania:

žalobu,
odpor žalovaného,
vyjadrenie žalobcu k odporu a jeho súhlas s pokračovaním v konaní.

Vzájomné doručovanie podaní

Príslušný súd následne doručí žalovanému vyjadrenie žalobcu a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril.
Jeho ďalšie vyjadrenie súd opätovne odošle žalobcovi na vedomie.

Žalobca sa k nemu môže, ale nemusí vyjadriť. Ak už svoje tvrdenia a dôkazy predložil, často to ani nie je potrebné.

Nariadenie pojednávania

Po výmene podaní súd zvyčajne nariadi pojednávanie.

Existujú však výnimky – napríklad jednoduché a skutkovo nesporné veci do 2 000 €, prípadne iné situácie, ktoré stanovuje zákon.

Ako dlho trvá, kým súd nariadi prvé pojednávanie

Z praxe môžeme potvrdiť, že termín prvého pojednávania sa výrazne líši.

Najčastejšie ide o niekoľkomesačný proces – v našich veciach to bolo približne od 3 do 15 mesiacov od postúpenia spisu z upomínacieho súdu.

Jedno alebo viac pojednávaní

Ak je spor dobre pripravený (teda sú v podaniach uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti a dôkazy), súd spravidla rozhodne už na prvom pojednávaní.

Ak je však vec skutkovo alebo právne zložitá, resp. ak strany na pojednávaní predkladajú nové tvrdenia alebo dôkazy, a súd na ne prihliadne, pojednávanie odročí na ďalší termín.

Priebeh pojednávania vo veci na súde

Žalobca a žalovaný po vyvolaní veci vstúpia do pojednávacej siene a preukážu sa súdu občianskym preukazom. Následne sa usadia tak, že žalobca sedí po pravej ruke sudcu a žalovaný po ľavej ruke sudcu. Na lavici pred sudcom sedí verejnosť, ak je na pojednávaní prítomná.

Sudca pred otvorením pojednávania vo veci zisťuje, či je medzi stranami sporu ochota uzavrieť spor dohodou – súdnym zmierom. Uzavretiu súdneho zmieru pomôže, ak súd vysloví predbežný právny názor na vec. Ak k uzavretiu zmieru nedôjde, otvorí sa pojednávanie vo veci.

Po otvorení pojednávania prednesie žalobca podstatný obsah žaloby, ku ktorému sa potom vyjadrí žalovaný. Na súd sa hovorí v stoji. Pokiaľ sudca dovolí, môže strana sedieť a rozprávať.

Následne sa vykoná dokazovanie, najčastejšie výsluchom strán a svedkov, listinnými dôkazmi, odborným vyjadrením a znaleckým dokazovaním.

Výsluch svedkov

Svedkov možno navrhnúť len vtedy, ak ich výpoveď má priamy význam pre dokazovanie sporných skutočností. Súd spravidla nevyslúchne svedka pokiaľ sa má vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré nesúvisia s predmetom sporu alebo vtedy ak jeho výsluch nebol vopred navrhnutý.

Svedkovia pred svojím výsluchom čakajú na chodbe a do pojednávacej miestnosti vstupujú až na výzvu súdu. Svedok najskôr sám súvisle opíše čo o veci vie a následne sa mu kladú otázky.

Uzavretie dokazovania a záverečné reči

Po vykonaní dôkazov súd vyhlási dokazovanie za skončené.

Po ukončení dokazovania dostanú strany priestor na záverečné reči.

V záverečných rečiach zhrnú podstatné skutkové a právne tvrdenia, vyjadria sa k vykonaným dôkazom a navrhnú súdu ako žiadajú rozhodnúť vo veci.

Vyhlásenie rozsudku a možnosť odvolania

Ak má súd vec skutkovo a právne objasnenú, spravidla vyhlási rozsudok hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. V zložitejších sporoch môže súd odročiť pojednávanie len za účelom vyhlásenia rozsudku.

Neúspešná strana má právo podať voči rozsudku odvolanie. Ak bolo odvolanie podané, druhá strana má možnosť sa vyjadriť k odvolaniu. Následne sa vec predloží odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Odvolací súd rozhodne o podanom odvolaní spravidla bez nariadenia pojednávania.

Možnosť exekúcie

Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku (teda už nie platobného rozkazu), sa môže podať návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že bol žalobca úspešný, teda súd žalovanému v rozsudku uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi.

Referencie